Život Prešova
online
online
Pred 75. rokmi prvý raz vzlietlo prúdové lietadlo na civilnú dopravu
27.07.2024 Celý región
Londýn/Bratislava
27. júla (TASR) – Lietadlo de Havilland DH.106 Comet bolo prvým
prúdovým lietadlom určeným na civilnú dopravu. Spôsobilo v nej
revolúciu, pretože cestujúcim prinieslo vyšší komfort a výrazne skrátilo
čas cestovania. V sobotu 27. júla uplynie 75 rokov odvtedy, ako sa toto
lietadlo prvý raz vznieslo do vzduchu.
Vývoj prvého prúdového civilného lietadla sa začal v roku 1943 uprostred bojov druhej svetovej vojny. Britská vláda vedená premiérom Winstonom Churchillom vytvorila špeciálnu komisiu pre dopravu. Tá dostala za úlohu pripraviť odporúčania pre povojnovú Britániu. Jedným z nich bolo lietadlo schopné prekonať Atlantický oceán, odviezť tonu nákladu alebo cestujúcich a dosiahnuť rýchlosť 640 kilometrov za hodinu.
Prvé dve požiadavky boli vcelku očakávané, problematická bola tretia požiadavka. Leteckej doprave v tom čase vládli vrtuľové lietadlá. Zázrakom dobovej techniky bolo lietadlo Lockheed Constellation schopné dosiahnuť rýchlosť približne 550 kilometrov za hodinu, čo bolo už takmer na hranici možností piestových motorov poháňajúcich vrtule. Letecká spoločnosť de Havilland to vedela, preto začala vyvíjať úplnú novinku – civilné dopravné lietadlo s prúdovým pohonom.
Prúdové motory boli v 40. rokoch stále veľmi mladou technológiou s povesťou nenásytného žrúta paliva. Lietadlo DH.106 Comet však tento problém vyriešilo zvýšením letovej hladiny lietadla. Hustota a tlak vzduchu sú najvyššie tesne nad hladinou mora a so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou postupne klesajú. S klesajúcou hustotou vzduchu sa zmenšuje aj odpor vzduchu, ktorý lietadlo musí pri lete prekonávať – a tým aj jeho spotreba paliva.
Nízky tlak vzduchu vo vysokej nadmorskej výške si však vyžadoval pretlakovú kabínu. Tlak vzduchu v takejto kabíne je vyšší ako tlak vzduchu pôsobiaci na lietadlo zvonku. Tlak vo vnútri kabíny však bol zároveň nižší ako tlak v nízkych nadmorských výškach, trup Cometov preto neustále "dýchal" – rozťahoval sa a opäť sa zmršťoval.
Lietadlá Comet poháňali štyri prúdové motory ukryté v krídlach blízko trupu lietadla. Celý stroj pokrýval tenký plech zo zliatiny hliníka.
Prvý testovací let lietadiel de Havilland DH.106 Comet sa konal 27. júla 1949. Britská spoločnosť BOAC ho komerčnej prevádzky uviedla začiatkom roka 1952. Cestujúci boli nadšení, lietadlá totiž boli nevídane komfortné, odhlučnené a nevibrovali ako vrtuľové stroje.
Prvé problémy sa objavili už 26. októbra 1952, keď sa Comet pri odlete z Ríma nedostalo do vzduchu a zišlo z dráhy. Podobná nehoda sa stala aj 3. marca 1953 v pakistanskej metropole Karáčí. Nehoda v Taliansku sa zaobišla bez obetí na životoch, pri nehode v Pakistane ale zahynulo všetkých 11 osôb na palube. Obe nehody boli pripísané na vrub chybe pilotov a príliš prudkému stúpaniu. Verejnosť však Cometom dôverovala aj naďalej.
Pri ďalšej nehode 2. mája 1953 sa Comet rozpadol iba šesť minút po odlete z Kalkaty v Indii. Zahynulo všetkých 43 osôb na palube. Ďalšie dve nehody, pri ktorých sa lietadlá zrútili do Stredozemného mora, znamenali uzemnenie všetkých lietadiel de Havilland DH.106 Comet a podrobné vyšetrovanie ich príčin.
Za príčinu nehôd boli označené mikrofraktúry v hliníkovom plechu pokrývajúcom lietadlo. Tie sa opakovaným rozpínaním a zmršťovaním trupu postupne zväčšovali, až kým nenastala explozívna dekompresia a lietadlo sa nerozpadlo.
Trvalo približne štyri roky, kým sa Comety mohli opäť vrátiť do vzduchu. Konkurencia, ktorá sa poučila z chýb priekopníkov, však nezaháľala a predstavila vlastné prúdové lietadlá. Spoločnosť de Havilland nedokázala získať späť dôveru cestujúcich, jej reputácia utrpela nenapraviteľné škody a z výrobných liniek zišlo celkovo iba 114 kusov všetkých verzií lietadiel Comet. Posledného pasažiera odviezli v roku 1981.
Britské letectvo však na základe Cometu postavilo lietadlo Nimrod, ktoré v námornej hliadkovacej a protiponorkovej službe slúžilo až do roku 2011.
Lietadlá Comet síce v histórii letectva zažiarili iba nakrátko, no letectvo z revolučných zmien, ktoré priniesli, ťaží dodnes.
Vývoj prvého prúdového civilného lietadla sa začal v roku 1943 uprostred bojov druhej svetovej vojny. Britská vláda vedená premiérom Winstonom Churchillom vytvorila špeciálnu komisiu pre dopravu. Tá dostala za úlohu pripraviť odporúčania pre povojnovú Britániu. Jedným z nich bolo lietadlo schopné prekonať Atlantický oceán, odviezť tonu nákladu alebo cestujúcich a dosiahnuť rýchlosť 640 kilometrov za hodinu.
Prvé dve požiadavky boli vcelku očakávané, problematická bola tretia požiadavka. Leteckej doprave v tom čase vládli vrtuľové lietadlá. Zázrakom dobovej techniky bolo lietadlo Lockheed Constellation schopné dosiahnuť rýchlosť približne 550 kilometrov za hodinu, čo bolo už takmer na hranici možností piestových motorov poháňajúcich vrtule. Letecká spoločnosť de Havilland to vedela, preto začala vyvíjať úplnú novinku – civilné dopravné lietadlo s prúdovým pohonom.
Prúdové motory boli v 40. rokoch stále veľmi mladou technológiou s povesťou nenásytného žrúta paliva. Lietadlo DH.106 Comet však tento problém vyriešilo zvýšením letovej hladiny lietadla. Hustota a tlak vzduchu sú najvyššie tesne nad hladinou mora a so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou postupne klesajú. S klesajúcou hustotou vzduchu sa zmenšuje aj odpor vzduchu, ktorý lietadlo musí pri lete prekonávať – a tým aj jeho spotreba paliva.
Nízky tlak vzduchu vo vysokej nadmorskej výške si však vyžadoval pretlakovú kabínu. Tlak vzduchu v takejto kabíne je vyšší ako tlak vzduchu pôsobiaci na lietadlo zvonku. Tlak vo vnútri kabíny však bol zároveň nižší ako tlak v nízkych nadmorských výškach, trup Cometov preto neustále "dýchal" – rozťahoval sa a opäť sa zmršťoval.
Lietadlá Comet poháňali štyri prúdové motory ukryté v krídlach blízko trupu lietadla. Celý stroj pokrýval tenký plech zo zliatiny hliníka.
Prvý testovací let lietadiel de Havilland DH.106 Comet sa konal 27. júla 1949. Britská spoločnosť BOAC ho komerčnej prevádzky uviedla začiatkom roka 1952. Cestujúci boli nadšení, lietadlá totiž boli nevídane komfortné, odhlučnené a nevibrovali ako vrtuľové stroje.
Prvé problémy sa objavili už 26. októbra 1952, keď sa Comet pri odlete z Ríma nedostalo do vzduchu a zišlo z dráhy. Podobná nehoda sa stala aj 3. marca 1953 v pakistanskej metropole Karáčí. Nehoda v Taliansku sa zaobišla bez obetí na životoch, pri nehode v Pakistane ale zahynulo všetkých 11 osôb na palube. Obe nehody boli pripísané na vrub chybe pilotov a príliš prudkému stúpaniu. Verejnosť však Cometom dôverovala aj naďalej.
Pri ďalšej nehode 2. mája 1953 sa Comet rozpadol iba šesť minút po odlete z Kalkaty v Indii. Zahynulo všetkých 43 osôb na palube. Ďalšie dve nehody, pri ktorých sa lietadlá zrútili do Stredozemného mora, znamenali uzemnenie všetkých lietadiel de Havilland DH.106 Comet a podrobné vyšetrovanie ich príčin.
Za príčinu nehôd boli označené mikrofraktúry v hliníkovom plechu pokrývajúcom lietadlo. Tie sa opakovaným rozpínaním a zmršťovaním trupu postupne zväčšovali, až kým nenastala explozívna dekompresia a lietadlo sa nerozpadlo.
Trvalo približne štyri roky, kým sa Comety mohli opäť vrátiť do vzduchu. Konkurencia, ktorá sa poučila z chýb priekopníkov, však nezaháľala a predstavila vlastné prúdové lietadlá. Spoločnosť de Havilland nedokázala získať späť dôveru cestujúcich, jej reputácia utrpela nenapraviteľné škody a z výrobných liniek zišlo celkovo iba 114 kusov všetkých verzií lietadiel Comet. Posledného pasažiera odviezli v roku 1981.
Britské letectvo však na základe Cometu postavilo lietadlo Nimrod, ktoré v námornej hliadkovacej a protiponorkovej službe slúžilo až do roku 2011.
Lietadlá Comet síce v histórii letectva zažiarili iba nakrátko, no letectvo z revolučných zmien, ktoré priniesli, ťaží dodnes.
www.ZIVOTPO.sk
